22.06.2023
Tetovanie má svoje korene na ďalekom východe, kde tvorilo bežnú súčasť tamojšej kultúry v krajinách ako Japonsko, Čína a Filipíny. Neskôr však prestalo byť také populárne.
Druhá svetová vojna vytvorila o tetovaniach nie veľmi dobrú mienku, keď boli neetickým spôsobom používané na označovanie židov formou čísel.
Počas socializmu sa tetovania tiež netešili veľkej obľube, pretože sa považovali za symbol kriminality a hanby. Spoločnosť ich všeobecne odsúdila a zavrhla.
Dodnes existuje mnoho zamestnávateľov, ktorí majú voči tetovaniu predsudky. Potetovaná koža je nimi vnímaná ako prejav neprofesionality a často nemajú dôveru voči pracovníkovi a jeho schopnostiam. Namiesto toho sa často sústreďujú na tetovania a zanedbávajú jeho vzdelanie a skúsenosti.
Na pracovisku sa od zamestnancov vyžaduje, aby si tetovania zakryli, bez ohľadu na to, či pracujú vo verejnej správe, zdravotníctve alebo v iných odvetviach. Je jasné, že predsudky zakorenené v histórii bránia mnohým ľuďom prekonať odpor k tetovaniam a pre zamestnancov to vytvára problém získať zamestnanie alebo udržať si svoju súčasnú prácu.
Dnes je tetovanie často vnímané ako forma umenia, prejav náboženského presvedčenia, alebo vyjadrenie osobnosti a individuality. Avšak potrvá ešte veľa rokov, kým sa predsudky voči tetovaniam úplne rozplynú a zmiznú.
Je dôležité si uvedomiť, že tetovanie na tele nie je aicky znakom nebezpečnosti alebo zlých pracovných návykov. Je to prejav individuality a vkusu.
Pokiaľ tetovanie nie je nevhodné alebo urážlivé, malo by byť tolerované a postupne prijímané ako normálna súčasť ľudskej identity.